Kráľ Belo IV. Daroval neznámemu šlachticovi, resp. Šľachticom majetok Tročian, ale aj Raslavíc a Kobýl. Darovacia listina sa nezachovala a jej obsah poznáme len zo stručného záznamu z konca 14. Storočia. Napriek tomu je nepochybné, že Tročany jestvovali nielen počas panovania kráľa Bela IV., teda v rokoch 1235 – 1270, ale aj prípadne skôr. V uvedenej listine boli Tročany zapísané pod latinským názvom Sancta Trinitatis, teda Svätá Trojica. Je zrejmé, že takýto názov mohol vzniknúť len prevzatím duchovného patróna miestneho kostola za názov dediny. Kostol Svätej Trojice bol zaiste jedným z prvých kostolov v oblasti, bol vystavaný na polceste medzi dvoma najstaršími dedinami, a to medzi Raslavicami a Kobylami. Podľa všetkého dedina Tročany vyrastala postupne okolo tohto kostola. Kostol Svätej Trojice patril teda ku skupine kostolov, ktoré vznikli z iniciatívy uhorského kráľa. Vznik kostola predpokladáme v druhej polovici 11. storočia, prípadne v 12. storočí. Dedinou Svätej Trojice /Villa Sancte Trinitatis/ sa nazývali ešte aj v roku 1277. Predstavitelia uhorskej štátnej moci pôvodný slovenský názov Trojčian pomaďarčili na Trochan – Trocsan, z čoho sa spätne vyvinul dnešný nesprávny názov Tročany. Obyvatelia v okolitých dedinách postupne vytvorili a používali rôzne názvy obce (zväčša pomaďarčené), ale obyvatelia Tročian stále používali slovenský názov.
Zo stručného zápisu o obsahu spomínanej listiny kráľa Bela IV. nemožno zistiť, komu Tročany daroval. Listina kráľa Štefana V. z roku 1270 uvádza, že kráľ vtedy daroval Tročany Jánovi, zvanému Záhradník. Napokon v roku 1277 kráľ Ladislav IV. síce daroval Tročany neznámemu šľachticovi Ottovi z Biebersteinu, ale Otto sa vlastníctva neujal a Tročany zostali vo vlastníctve zemana Jána a jeho synov Mikuláša a Petra. Tunajším zemanom patrila dedina aj v 14. – 16. storočí. Z iniciatívy zemanov vznikla v prvej polovici 14. storočia pri starom sídlisku nová časť. Nové sídlisko malo slovenský názov Grudovce a maďarský Kis Trochan (Malé Tročany). Sídlisko začiatkom 16. storočia zaniklo. Tročianske sedliacke domácnosti, okrem richtárovej, boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 22 port, čo znamená, že Tročany boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní pozemky stratili a stali sa želiarmi. Časť pozemkov zabrali zemania a sami na nich hospodárili. Na prelome 15. – 16. storočia sa tu usadilo rusínske obyvateľstvo. Po odsťahovaní sedliakov a zániku sídliska Grudovce sa počet obývaných domov zmenšoval. Napriek tomu ostali Tročany stredne veľkou dedinou. V roku 1787 mali Tročany 38 domov a 276 obyvateľov, do roku 1828 stúpol ich počet na 360. Okrem zemanov a osadenstva fary tu žilo najmä poddanské slovenské a rusínske obyvateľstvo. Obyvatelia sa poväčšine zaoberali poľnohospodárstvom. V druhej polovici 19. storočia sa čoraz viac zvyšoval národnostný a sociálny útlak, preto sa mnohí Tročanci vysťahovali. Za predmníchovskej Československej republiky väčšina obyvateľstva pracovala v lesoch.
Z obecnej kroniky sa dá dozvedieť o mnohých významných udalostiach v obci:
Vo februári 1994 bol spracovaný návrh na symboly obce (erb, vlajka, pečať). Pri tvorbe návrhu obecného erbu sa jeho navrhovateľ pridržiaval zachovaného odtlačku obecného pečatidla z r. 1787 na písomnosti zo 14. Novembra 1787. V tomto odtlačku oválneho tvaru je čitateľný latinský kruhopis „SIGIL: TROTSANY: 1787, v preklade „Pečať Tročany“. V pečatnom poli je vyobrazený medzi ratolesťami mesiac s tvárou. Spracovaný návrh – v modrom štíte medzi striebornými ratolesťami strieborný mesiac s tvárou – bol v marci zaevidovaný a prijatý Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR. Symboly Tročian sú evidované v Heraldickom registri pod signatúrou T – 23/ 94. Na základe tohto schváleného návrhu boli vyhotovené symboly obce.